Z histórie výroby papiera

História výroby papiera siaha až do roku 1800 p. n. l. do ďaľekého Egypta, kde starí Egypťania zaznamenávali svoje myšlienky na upravovaný bambus (lyko). Známe pomenovanie: PAPYRUS vychádza z názvu rastliny Gyperus papyrus, ktorý rástol v oblastiach povodia Nílu. Od konca Antiky sa stal nástupcom papyrusu materiál nazývaný pergamen.

Na Slovensku sa pergamen, ako jediný materiál na písanie a tlač, používal až do 14. storočia. Avšak aj pergamen bol časom nahradený dostupnejším a hlavne lacnejším materiálom, ktorým bol papier.Kolískou výroby papierovej hmoty a papieru sa stala v roku 105 n. l. Čína, keď si dal ako prvý svoj vynález na cisár- skom dvore patentovať štátny úradník Cchai Lun. Papierovinu vyrábal z hodvábneho odpadu s prídavkom kôry stromov, lyka, konope a zvyškov rybárskych sietí.

Čína však tajomstvo výroby papiera dlho utajovala, no nakoniec sa tento postup rozšíril do Japonska a cez Arábiu, kde sa naučili vyrábať papier od čínskych vojnových zajatcov, do Európy. Okolo roku 1150 ho začali vyrábať v Španielsku. Na Slovensku sa papier začal používať začiatkom 14. storočia.

A ako to bolo na Slovensku?

Najstaršia papierová listina napísaná na Slovensku je list kardinála Gentileho z roku 1309 alebo 1310, ktorý bol napísaný v Bratislave sedmohradskému biskupovi Benediktovi.

Po celé 14. storočie a aj v ďalších storočiach sa dováža na Slovensko papier z cudziny. Prevažne papiere z talianskych papierní, ktoré dovážali benátskí a janovskí obchodníci. Obchod z Benátok k nám neviedol priamo, ale cez viedenských veľkoobchodníkov.

Od vzniku prvej ručnej papierne na Slovensku, až po zánik ručnej výroby v druhej polovici 19. storočia, prešlo vyše 400 rokov. Za toto obdobie vzniklo a pracovalo na Slovensku 105 ručných papierní. Ručná výroba papiera bola rozšírená najmä na východnom Slovensku, kde v piatich župách - Spišskej, Gemerskej, Šarišskej, Zemplínskej a Abovskej pracovalo celkom 55 ručných papierní, čo bola vyše polovica všetkých na Slovensku.

Suroviny a technológia

Základnou surovinou na výrobu papiera na Slovensku boli handry. Ich zbieraním sa zaoberali handrári. Mali určený svoj obvod v ktorom handry zbierali a tento obvod stanovila vrchnosť v podobe privilégia. Handár bol však nedostatok, a tak si papierenskí majstri prísne strážili svoje práva na ich výkup. Ich nedostatok, počas ručnej výroby papierav, pretrvával nielen na Slovensku, ale v celej Európe.

Handári sa často snažili získať handry aj pokútnym spôsobom. Uskladňovali ich v šope na dvore papierne alebo v papierni. Pred začatím celého procesu výroby bolo potrebné zbaviť handry prachu, nečistôt a rôznych ozdôb a doplnkov ako gombíky, pracky a podobne. Handry bolo treby vyprať a následne roztriediť podľa druhov, farby a zachovalosti. Takto vyčistené a vytriedené handry sa následne rezali na menšie kúsky.

Biele -ľanové handry, ktoré boli najkvalitnejšie, sa používali na najkvalitnejší papier na písanie. Farebné handry sa používali na baliaci papier, ktorý mal zväčša zelený alebo modrý odtieň.

Narezané handry sa pomocou vody rozvlákňovali a museli sa vymlieť. (Tento proces sa dodnes v papierňach označuje ako mletie masy.) Na rozvlákňovanie používali spočiatku papierne len stupy. Základom bol kameň s otvorom, na spodku ktorého bola medená doska alebo druhý kameň, cez ktorý búchali do handier veľké kladivá, poháňané vodným kolesom, ktoré handry rozdrvili.

Najdôležitejším výrobným postupom pri výrobe papiera bolo

vytváranie – čerpanie papierového hárku za pomoci formy

a čerpacej kade. 

Samotná forma sa skladala z dvoch časí, pričom na spodnej časti bolo natiahnuté pletivo. Z formy sa papier následne ukladal na plsť.

Vytvorený papierový hárok na forme bol mokrý a voda z neho sa musela, ešte pred procesom sušenia, odstrániť pomocou lisov.

Papier sa v ručných papierňach sušil na vysokej povale pod strechou papierne. Vešal sa na látky alebo žinky ako prádlo. V letných mesiacoch sa papier sušieval aj na lúke za papierňou. Po usušení sa papier triedil a hladil pomocou kúska mramoru alebo achátu upevneného na drevenej rúčke.

Samotní papiernici sa nezdržiavali v cechoch, pretože považovali svoje zamestnanie za umeniea, nie za remeslo. Riadili sa pravidlami, ktoré sa nazývali artikuli a boli zavedené aj v ostatných európskych krajinách. Pravidlá platné pre papiernikov, majstrov a majiteľov ručných papierní, boli zhrnuté v papiernických reguliach, ktoré boli vydané za panovania cisérovnej Mária Terézie. Jedným z pravidiel bolo, že papiernik mohol prijať za učňa iba chlapca zo zákonitého manželstva a preukázať to musel rodným listom.

Učňovská doba trvala 4 roky, no v prípade, že išlo o nemajetného chlapca a papiernik ho sám živil aj šatil, mohla trvať aj dlhšie. Učňami boli chlapci vo veku 10 - 12 rokov. Prvé roky sa do samotnej dielne ani ne- dostali, len pomáhali v kuchyni. Po ukončení učňovskej doby, bol učeň vyhlásený za tovariša.

K vytoreni, už spomínaného papierového hárka, bolo potrebných troch tovarišov, z ktorých dvaja museli mať odborné vzdelanie s dlhšou praxou.

Handier na výrobu papiera bolo nedostatok, a tak sa začala hľadať iná surovina - lacná a hlavne dostupná. Prvým z návhrov bola slama, no vzhľadom na svoju nekvalitu zlyhala. Handry sa pokúšali nahradiť aj osími hniezdami, pretože osy vyrábali papier z dreva už dávno pred človekom. Svoje hniezda si stavali zo strúch- nateného dreva. Pokus bol korunovaný úspechom, no papier bol na písanie, vzhľadom na svoju krehkosť a sivé sfarbenie, nepoužiteľný.

Všetko nakoniec skončilo pri rastlinných materiáloch. Návrh, aby sa papier vyrábal z dreva podal francúzsky fyzik Reamur. Prvý záznam o použití dreva na výrobu papiera bol v roku 1769. Širšej verejnosti sa povedomie o výrobe papiera z drevitej kaše dostáva až v polovici 19. storočia. Problém vyriešil v rokku 1843, objavom celulózy, Saxon Keller. New York Times boli prvé noviny z drevoviny a vyšli v roku 1870.

Ručné papeirne začínajú postupne zanikať v druhej polovici 19. storočia. Niektoré prešli na strojovú výrobu,   z iných vznikali píly a mlyny, alebo boli nerentabilné, a tak jednoducho zanikli.

Vo svete sú považované ručné papierne za kultúrne dedičstvo. U nás na Slovensku sa z pôvodných papierní bohužial nezachovala ani jedna.

Tento článok sme objavili na: http://www.slovenskedarceky.sk/zaujimavosti/z-historie-vyroby-papiera.html